Posol smrti - Nebude to také ľahké

"Vstávať!"
Zobúdzal ju nepríjemný škrekľavý hlas. Pomaly otvorila oči. Skláňal sa na nad ňou ten istý škriatok ako včera.
"Máš mi isť pomôcť upratať záhradnú búdu! "
"Nemala som náhodou pomáhať v kuchyni?" spýtala sa ho.
"Aj to budeš! Tak si pohni! Tu máš jedlo. O dvatsať minút sa vrátim a nech si už pripravená!" Podal jej misku do ruky a zas zmizol. S obavou, čo za nechutné tajomnstvá zase ukrýva, nakukla do misky. Škvŕkalo v bruchu a od hladu sa jej zahmlievalo pred očami. Keď však zbadala kúsok pečiva a ždibinec masla a dokonca aj nejaký koláč, okamžite sa pustila do jedla. Ak bola "šmolia" polievka aspoň s polovice taká dobrá ako ten koláč tak by veľmi ľutovala, že ju vyliala.
Vrátil sa a spolu s ním sa premiestnili do záhradnej búdy. Mala zoradiť nejaké flašky obsahujúce zelenú trblietavú tekutinu.
"A to je zas čo? Mletý mach s ortuťou ?" No páni už je to so mňou naozaj zle, keď vymýšľam takéto prirovnania. Pomyslela si keď prekladala veľkú sklenenú nádobu dolu z police. V búde sa to čudesnými predmetmi len hmýrilo. Trvalo jej to takmer celý deň než stihla porobiť všetko, čo jej ten tupý škriatok nariadil. On sám celý čas sedel na ošumelej starej záhradnej stoličke a driemal. Svoje šaty mala umazané od prachu, bola celá ufúľana a najradšej by sa prezliekla do niečoho čistého. Keď prácu dokončila s škriatkom sa premiestnili na chodbu.
"Tam je kuchyňa, budeš pomáhať." a ukázal na dvere.
Sarah vošla do kuchyne a videla ďalšieho malého tvora ako sa motá okolo šporáku a čosi si brble popod nos. Bol chudý, medzi ušami mu stál chvist hnedých vlasov, ale okrem tej skromnej pokrývky hlavy bol celkom plešatý.
"Ahoj! Ja som Sarah!" Odtrhol sa od roboty a zamrkal obrovskými zelenofialkovými kukadlami.
"Ja sa volať Norb!" rozprával veľmi divnou, lámanou angličtinou.
"Ahoj! Ako dlho už otročíš u toho nadradeného potkana?"
"Pššt! Ticho takto nehovoriť o pánovi. Pán nebyť rád. Musieť urobiť všetko, čo si bude priať!"
"Aha!" povedala. Ale bolo jej to jedno. Mala už plán. Čo sa týkalo plánov tak to bola fakt expert. Podľa pravidla 23 z Príručky kvalitných špionov, netreba nikdy ukázať protivníkovú skutočnú tvár.Skôr či neskôr urobí chybu a podcení ju. Lenže ona dobre vedela, že jej neverí.
"Nevieš o nejakých šatách, ktoré by som si mohla obliesť miesto týchto starých sú už..."
"O jedných by Norb vedieť, no byť to len stará košeľa a rifle mukelky čo tu byť pred tebou a myslieť byť ti dobré!"
"Oh to by bolo super!"
"Vydržať tu Norb ich ineď priniesť." A ihneť zmizol. Sarah znela v hlave jedna otázka. Čo sa stalo tej mukelke ?
Vrátil sa ani nie o päť minút a v náručí držal poskladané oblečenie.
"Pán si dnes želať aby Sarah Pánovi prinieť večeru." povedal zadýchane. Podal jej šatstvo a zamieril k šporáku. Sarah ho vďačne prijala a odišla sa prezliecť do vedlajšej miestnosti, ktorá slúžila ako komora.
"Ty mať učite moc hlad!" a na stôl v strede kuchyne položil tanier s fantasticky voňajúcimi cestovinami. Sarah sa prezliekla a okamžite sa pustila s chuťou do jedla.
"A jedlo pre pána byť hotové!" vyhlásil Norb a podával jej veľký podnos s jedlom zakryté strieborným zvonom.
"Tak daj ja mu to zanesiem." ´Keby som mala nejaký jed, s radosťou mu to trošku okorením.´ Pomyslela si a táto myšlienka sa jej celkom pozdávala. Ale keďže nemala ani páru kde niečo také zobrať tak to zavrhla. Keď schádzala zo schodov šmyklo sa jej a len tak tak jej obrovska tácka nevypadla z ruky. Zastala pred dverami do jedálne. Zaváhala, podnos z jedlom jej zas takmer spadol.
"Dobrý deň!" povedala takmer polohlasne, akoby chcela aby si neuvedomil, že niekto vošiel. Dnes ho vidí prvý raz. Sedel za stolom a obracal stránku Denného proroka.
Všetký chody jedla postupne ukladala na stôl. Nalievala mu zlatistú Ohnivú wisky do pohára. Opatrne aby nevyliala. Postavila ju naspäť do prostriedku stola. Nadvihol čašu a odpil si z nej dva dúšky.
" O hodinu chcem aby si bola v mojej komnate. Choď sa umyť a upraviť do kúpeľne na prízemí." prerušil ticho, ale neodvrátil pohľad od novín.
Tanier ktorý držala v ruke sa jej vyšmykol. Slúžiť mu v dome ako výpomoc v domácnosti na to ešte bola ochotná pristúpiť. Ale vyhrievať mu posteľ, to teda nie. Ostala stáť na mieste ako prikovaná.
"Nepočula si?" spýtal sa a tentoraz už odvrátil zrak od rozčítaného článku. Sarah sa radšej sklopila oči, aby sa nestretli s tými jeho.
"Zapamataj si žiješ len preto, aby si mi slúžila !O čom to tu vlastne diskutujeme? O hodinu ťa Swen zavedie do mojej komnaty. A teraz odprac ten neporiadok." prikázal jej a opäť sa ponoril do čítania.
"Ano....pane!" rýchlo pozbierala črepy rozbitého taniera a rýchlo sa vytratila preč. Nebavila ju ta pretváraka, že je poslušná ovečka a už vôbec nie keď si uvedomila, že chce jej telo. Zľakla sa. Nenapadlo jej, že by mohol mať aj také chúťky. Vošla do kuchyne a Norb ju už očakával keď si všimol ihneď k nej pribehol.
"Byť v poriadku?"
"Ano, ale..." povedala a odložila tácku, črepiny hodila do koša pod umývadlom.
"Davať si veľký pozor. Radšej poslúchnuť všetko čo pán povedať lebo skončiť zle tak ako..." povedal a rozvzlykal sa.
"Ako kto, Norb? Ta mukelka?"
"Nielen ona."
"Prepáč musím už ísť! Porozprávaš mi o nej zajtra dobre ?" povedala smutne.
"Isť rýchlo lebo byť zle!"
"Pa!"
Vyšla z kuchyne a rovno do kúpelne. Na skrinke vedľa umývadla ležali lesklé tenké saténové šaty vínovej farby pripomýnajúce skôr dlhšiu nočnú košielku, satenova stuška do vlasov rovnakej farby a rúž presne tej krvavo červenej farby akú si prednedávnom nanášala na pery.
Chvejúcou rukov si rozopínala gombičky starej flanelovej košele zhodila ju zo seba a potom následovali rifle. Vošla do sprchy a do čista sa vydrhla. Poutierala do sucha a navliekla do šiat.
Hodnú chvíľu sa obzerala v zrkadle. Tie šaty jej veľmi pasovali a v zrkadle nespoznávala sama seba.
"Konečne, rýchlo meškáme!" zaškriekal za dverami otravný škriatok Swen.
"Veď už idem!"
A so Swenom sa premiestnila do komnaty majiteľa sídla.